Prichádza 13. december, v kalendári označený ako sviatok svätej Lucie. Tento magický dátum v minulosti sprevádzali rôzne zvyky, tradície a obyčaje. Je opradený viacerými legendami, ktoré dnes už možno ani nepoznáme, tak si ich pripomeňme.
Kto bol Svätá Lucia
Svätá Lucia bola jednou z katolíckych a pravoslávnych svätých. Uctievajú ju aj luteránski Švédi a Nóri. Je patrónkou slepých. Jej deň sa medzi katolíkmi oslavuje 13. decembra. Uctieva sa dokázateľne od 5. storočia.
Z legiend sa dozvedáme, že svätá Lucia bola kresťankou ale nútili ju aby si vzala za manžela pohana, ktorému sa páčili jej krásne oči. Lucia si ich vylúpla a poslala mu ich. Zasvätila sa bohu a venovala sa dobročinnosti. V ľudových tradíciách bola Lucia najväčšou zo všetkých bosoriek. Aj preto sa s týmto dňom spájalo množstvo praktík, ktoré mali pomôcť v boji so zlými silami.
Ľudové zvyky na Luciu
Tradícia k nám prišla zo Švédska a slávila sa 13. decembra. Symbolicky znamenala zadržanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Na hlavách mali zelené venčeky. Procesie boli osvetlené svetlom sviečok.
Niektoré zvyky a obyčaje môžeme oživiť aj v dnešnej dobe. Určite by sme si mali pripraviť dostatok cesnaku a zjesť ho v predvečer sviatku Lucie, aby ochraňoval všetkých členov rodiny pred zlými silami. V tento deň sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu a tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať. Na Luciu sa nesmelo prať ani upratovať.
Najznámejším zvykom na sviatok svätej Lucie u nás je chodenie bosoriek zahalených v bielych plachtách, s bielymi tvárami a bielymi metličkami z peria po chalupách. Ich úlohou bolo vyhnať z gazdovských domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia. Pomocníkom v tom im bolo aj bubnovanie, zväčša varechami na hrnce a iné kuchynské nádoby.
Ani mládenci nesedeli doma na peci
Mládenci mali tiež svoje povinnosti v tento deň. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň.
Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši.
Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli dievčatá zbierať a to ich tak zdržalo, že im milý utiekol aj s tajomstvom.
V tento deň nesmeli chýbať ľúbostné čary
Jedna z tradícií sa zachovala dodnes. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik vytiahli spod taniera, hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky.
Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. Či bolo na ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno – toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a tá, ktorá ich tam napísala.
Tento rok pripadá Lucia na stredu 13.decembra. Nech je to pre všetkých ľudí šťastný deň a splní sa Vám všetko, čo si budete želať.
Pranostiky na sviatok svätej Lucie
Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo prináša najdlhšiu noc.
Svätá Lucia noci upije, ale dňa nepridá.
Lucia už nájde zimu.
Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
Sviatok svätej Lucie na Slovensku je plný krásnych ľudových tradícií, ktoré pripomínajú svetlo a dobro. Ľudia sa spájajú v rámci rodiny a komunity, aby oslavovali tento výnimočný deň. Zvyky, povery a pranostiky pridávajú do tejto slávnostnej atmosféry zvláštny kolorit a robia z nej jedinečnú udalosť. Nech je sviatok svätej Lucie pre vás plný radosti, svetla a lásky.
