Mestský park v Tatranskej Lomnici je najstarším parkom vo Vysokých Tatrách a širokom okolí. Jeho história sa datuje už od roku 1892. Už v tejto dobe tvoril nevšedné centrum osady medzi Hotelom Lomnica, Kúpeľným domom, Bazárom, kostolmi a niekoľkými súkromnými vilkami – letohrádkami. Jedinečnou okrasou v mestskom parku bola v tej dobe i stavba hudobného pavilónu využívaná na koncerty, najmä vážnej hudby. V hornej časti osady bolo v roku 1899 vytvorené dodnes známe jazierko.
Projektantom parku bol hlavný záhradník z budapeštianskeho Margitinho ostrova a realizátorom bol košický mestský záhradník Ján Bollmann.
Mestský park sa dodnes nachádza v centrálnej časti horskej osady Tatranská Lomnica a jej jej skvostom. Je vyhľadávaným miestom na oddych a prechádzky s nádherným výhľadom na tatranské končiare s dominantou Lomnickým štítom. V parku sa tiež konajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia pre širokú verejnosť. Súčasťou parku je aj náučný chodník „Cesta stromov“.
Prírodné krásy parku
Mestský park v Tatranskej Lomnici je ukážkou typickej tatranskej flóry. Nachádzajú sa v ňom najčastejšie tatranské rastlinné druhy. Klimatické podmienky vo Vysokých Tatrách sú pre rast bežných okrasných kvetín nevhodné, no aj napriek tomu sa v parku nachádzajú viaceré kvetnaté plochy kvitnúcich kríkov. Kvitnú na jar, prevažne v žltých a fialových farbách. Jar v parku v Tatranskej Lomnici už tradične patrí typickému tatranskému jarnému kvietku – šafránu. Práve vďaka šafránu spišskému sa na jar lúky v parku odejú do fialova. Rastú tu v stovkách až tisícoch a vytvárajú fialové koberce.
V parku rastú i typické tatranské dreviny ako Smrek obyčajný (Picea abies), ktorý dorastá do výšky 40 až 60 m a môže sa dožiť 200 – 300 rokov. Kmeň stromu môže mať v priemere 1 – 1,5 metra, koruna je kužeľovitého tvaru. Konáre na koncoch ovísajú a kôra je červenohnedá až sivá a sú na nej tenké šupinky.
Smrekovec opadavý (Larix decidua) je ďalší tatranský opadavý ihličnan. Dorastá až do výšky 40 metrov. Šišky majú valcovitý až kužeľovitý tvar, často sú vo veľkom počte na konároch. Na jeseň opadáva, predtým sa sfarbí do sýtožltej farby.
V parku sa nachádza aj Borovica lesná – sosna (Pinus sylvestris), vždy zelený ihličnatý strom dorastajúci do výšky asi 30 metrov. Ihličie má dlhé 4 – 8 cm, vyrastá vo zväzkoch po dvoch z jedného zväzku.
Jedľa biela (Abies alba) patrí k veľmi vysokým tatranským stromom, môže dorásť do výšky 50 metrov. Okrem ihličnatých drevín sa v parku cíti dobre aj listnatý opadavý strom dosahujúci výšku až 30 metrov – Topoľ osikový – osika (Populus tremula). Je známy pre jemné chvenie listov s typickým šumom. Má riedku a širokú korunu, kmeň býva mierne ohnutý, kôra je hladká, mierne lepkavá, sivozelenej farby.
Kde zurčí potôčik
Príjemným spestrením oddychu v parku, najmä v letných mesiacoch, je potôčik, ktorý sa kľukatí západnou stranou parku. Ďalším obľúbeným vodným prvkom je i fontána v tvare štylizovaného kvetu. Mlatové chodníčky pretkávajú celý park a ústia k drevenému amfiteátru s lavičkami.
Meteorologická búdka
V parku pred Kuszmannovým bazázom (bývalý hotel Tatry) postavili v roku 1896 hudobný pavilón, dovezený z Budapešti. Po druhej svetovej vojne na jeho miesto inštalovali meteo-staničku, v ktorej boli: termo-, hydro- a barograf. Pôvodná stanička zanikala po požiari. V roku 2020 na jej základoch postavili repliku staničky, už bez meracích prístrojov.
Požičajte si knižku
Atraktivitou parku je i knižná búdka, kde si môžete knižku požičať, prečítať a vrátiť, prípadne ju vymeniť za inú. Originálne maľby na knižnú búdku v parku, pri jazierku i v rámci Vysokých Tatier zhotovili šikovní žiaci zo Základnej umeleckej školy v Tatranskej Lomnici.
