Prírodná rezervácia s názvom Náučný chodník Pramenisko (Pramenište) Vám prinesie úplne iný pohľad na Vysoké Tatry. A to len necelé dva kilometre od centra Tatranskej Lomnice, v úplnom tichu a utajení. Hovorí sa, že je to jeden z najkrajších náučných chodníkov na Slovensku.
My z Tatranského Bedekera toto miesto milujeme, radi Vám ho predstavíme a ukážeme Vám ako sa za pár minút ocitnúť v pravej tatranskej močiarnej divočine. Náučný chodník je krásny v každom ročnom období, zvlášť na jar a v lete, kedy je jeho príjemná chladivá atmosféra priam životabudičom a balzamom na telo i dušu.
Samotný Náučný chodník Pramenisko má dĺžku necelý kilometer, no i na tak krátkom úseku ponúka množstvo prírodnej krásy, zaujímavostí a lákadiel. Tešte sa na zážitky!
Prečo odporúčame návštevu Náučného chodníka Pramenisko?
Pretože je jedinečný a divoký. Ide o horský lužný les, ktorý je najstarší a najzachovalejší v Tatranskom národnom parku. Oproti väčšine plochy národného parku je iný. Namiesto známych tatranských kamenných chodníkov, nášho typického smrekového lesa a pásiem kosodreviny sa ocitnete v krajine mokradí, potôčikov, bažín, maličkých jazierok alebo iných viac, či menej zvlhčených miest. Vďaka vode má Pramenisko svoju nezameniteľnú podobu. Dôvodom je, že v tejto lokalite je veľmi málo priepustná vrstva a preto je spodná hladina vody blízko povrchu alebo priamo na ňom.
Južná časť náučného chodníka Pramenisko pripomína ruskú tajgu.
Náučný chodník má päť zastavení, ktoré mapujú vzácne územie rovnomernej národnej prírodnej rezervácie. Informačné tabule rozprávajú o jedinečnom území, v ktorom významnú úlohu zohráva práve voda. Pramenisko (Pramenište) patrí do zoznamu 72 národne významných mokradí a je súčasťou siete európsky významných biotopov NATURA 2000 v kategórii horské a podhorské lužné lesy.
Cez náučný chodník vedie drevený chodník, ktorý je pekne prechodný, ba i zjazdný s kočíkom, jedinečné sú jeho zákruty. V letnom čase je chodník v objatí bohatej a šťavnatej zelene, atmosféra dýcha vlhkosťou a horskými silicami. Chodník vedie ponad mokrade, potôčiky a jazierka. Z drevín tu rastie najmä jelša, v lete tu rastie a kvitne mnoho vodomilných rastlín.
Vedľa chodníka sú osadené dva mohutné kamene a zaujímavá tabuľa, ktorá rozpráva ich príbeh: „Som žulový kameň a mám vyše 200 miliónov rokov. Pred desiatkami tisíc rokov som bol súčasťou Lomnického štítu. Mal som nádherný výhľad do Podtatranskej kotliny. Vládla zima, okolie bolo takmer biele, pokrýval ho ľadovec. Postupne sa otepľovalo a práve striedanie teplôt spôsobilo, že som sa odtrhol zo skalnej steny…“ toľko začiatok textu, ostatné si prečítajte sami pri návšteve chodníka.
Ak budete zvedaví prečo je jeden zo žulových kameňov hranatý a druhý okrúhly vedzte, že tento kontrast bol použitý na zvýraznenie príbehu, ktorý hovorí, ako sa z Lomnického štítu odlomil hranatý kameň a zvyšky ľadovca a vody ho stáročia obrusovali do oblého tvaru. Veď sa stačí zadívať na ktorýkoľvek tatranský potok a potvrdenie príbehu tam nájdete.
Takmer v polovici chodníka si nenechajte ujsť drevenú vyhliadkovú vežu a o kúsok ďalej i ďalšiu. Nie sú vysoké, ale aj 3 až 4 metre výškového rozdielu majú svoj význam. Vidíte ponad stromy i do mokrade a to je vnem, ktorý je úplne iný ako keď sa pozeráte zdola. Rozhodne stojí zato vyjsť po schodíkoch a pokochať sa prírodou navôkol. Započúvajte sa z výšky i do spevu vtákov a pozorujte ako si Pramenisko žije svojim spokojným životom.
Ďalšie tabule rozpovedia, aké vodné živočíchy a vtáky možno v lokalite stretnúť, ktoré druhy kvetov či rastlín sú tu ako doma a tiež ako funguje celý ekosystém tatranskej mokrade. So šťastím je možné niektorých obyvateľov zo zvieracej ríše vidieť aj na živo. Rodinky s deťmi určite zaujme socha mloka karpatského v nadživotnej veľkosti. Tento karpatský endemit má v skutočnosti veľkosť do 10 centimetrov. Iba na skok od mloka je schovaná skrýša – keška, pohľadajte ju. Náučné tabule sa kvôli ochrane pred poškodením na zimu zosadzujú, avšak návšteve chodníka to nebráni. Močariská majú čaro v každom ročnom období. Vždy ponúkajú trocha inú podobu tohto magického miesta.
Zaujímavosťou je, že náučné tabule sú zámerne inštalované v naklonenom uhle, aby nenarúšali scenérie a výhľady do okolitej prírody.
Ako sa dostať ku Pramenisku?
Najjednoduchšie je vyraziť od Botanickej záhrady v Tatranskej Lomnici smerom na Kolbisko a odtiaľ vľavo hore okolo cintorína, kde na chodníkovej križovatke odbočíte doprava. Prejdete lesíkom cez asfaltovú cestu okolo závory až na Barčovu lúku, ktorá je označená. Na jej konci je vchod na náučný chodník Pramenisko. Ak máte čas odporúčame tzv. Veľký okruh, kde po prejdení Náučného chodníka pokračujete smerom na lokalitu Kemp po cyklo ceste a odtiaľ do Tatranskej Lomnice prírodným chodníkom povedľa cesty. Celý okruh trvá cca dve hodiny. Máte v ňom trocha športu, veľa čerstvého vzduchu a zaujímavé exponáty.
Na začiatku a na konci chodníka je drevená schránka, v ktorej sa nachádzajú vytlačené materiály v nemčine a angličtine (preklad jednotlivých tabúľ), ktoré si môže týmito jazykmi hovoriaci zahraničný turista požičať a po prejdení trasy vrátiť do schránky. Súčasťou je i mapka trasy, ktorú si môžete uložiť do mobilu a v prípade potreby si ju pozrieť.
