Horská chata v prekrásnom vysokotatranskom prostredí v 1255 m.n.m., umožňuje skorý nástup do horolezeckých terénov. Nachádza sa tesne pod Hrebienkom na juhovýchodnom svahu Slavkovského štítu. Stanica lanovky je od nej vzdialená 300 metrov. Je otvorená celoročne a ponúka dvojlôžkové izby alebo malý a veľký apartmán v podkroví. Na chate sa nachádza reštaurácia, vonkajšia terasa a taktiež aj sauna.
Na chatu sa dostanete po zelenou chodníku cca 5 minút z Hrebienka. K chate vedie i menej frekventovaný chodník z Tatranskej Lesnej s trvaním cca jeden a pol hodiny.
Ubytovanie
Bilíkova chata ponúka dvojlôžkové izby so zdieľanou kúpelňou, pre viac súkromia dvojlôžkovú izbu s manželskou posteľou, jednospálňový „malý apartmán“ a dvojspálňový „veľký apartmán“ s balkónom.
Chata ponúka aj fínsku saunu a reštauráciu s terasou.
História
Po požiari roku 1927 sa prestalo rátať s vybudovaním prosperujúcich Studenopotockých kúpeľov na Kancli pri Hrebienku. Pozemok, na ktorom stáli budovy odkúpil v tom istom roku Dr. Michal Guhr ml. a daroval ich kežmarskej sekcii Karpathenvereinu, ktorá tu postavila na Guhrov podnet drevenú chatu. Chata mala byť prispôsobená predovšetkým potrebám a finančným možnostiam mládeže.
O stavbe na Kancli sa rozhodlo 2. septembra 1933 a stavbu zrealizoval kežmarský staviteľ Oskar Zuber. Na prízemí bola jedáleň, kuchyňa a ostatné prevádzkové priestory a horné podlažia tvorili ubytovaciu časť. Dr. Guhr sa slávnostného otvorenia chaty, ktoré bolo 22. decembra 1934, nedožil. Chata však niesla jeho meno – Guhrov mládežnícky a turistický domov, neskôr v jednoduchšej podobe Guhrova chata.
Už roku 1936 chatu pôdorysne rozšírili. Práce na prístavbe viedol Štefan Klocok z Kežmarku. V prístavbe vznikla nová jedáleň a kapacita sa zvýšila zo 40 na 58 lôžok. Roku 1946 chatu prevzal Klub slovenských turistov a lyžiarov a po rozhodnutí jeho ústredného výboru ju premenovali na Bilíkovu chatu KSTL.
Pavol Bilík (1916-1944) bol inšpektor finančnej stráže vo Vysokých Tatrách a aktívny lyžiarsky pretekár KSTL. Ako účastník Slovenského národného povstania bol v boji nad Horným Smokovcom zajatý Nemcami a 7. septembra 1944 popravený v kežmarskom mestskom hrade. Po skončení vojny mu na chate odhalili pamätnú tabuľu.
Prvými správcami chaty boli Ing. Gabriel Kégel a Albert Duchoň. Najdlhšie zo všetkých chatárov tu pôsobil Rudo Kacian, ktorý prišiel na Bilíkovu chatu v roku 1948 a do dôchodku odchádzal v roku 1977. V súčasnosti chata zmenila charakter a z turistického ubytovania sa stal skôr hotelový typ ubytovania, vrátane apartmánov. Kapacita sa znížila na 29 lôžok plus 1 prísteliek, ale zato sa zvýšil komfort a pribudli sociálne zariadenia.
Zdroj: bilikovachata.sk, facebook.com/bilikovachata, tatry.sk, I.Bohuš: Tatranské chaty, 2011.
